Stretnutie chovateľov a priateľov československého vlčiaka na Orave

     Na tohtoročnom tábore v Hronci padol návrh, že sa ešte tento rok stretneme na Orave. Renka s Ľubošom navrhli, že stretávka by mohla byť u nich na chate pod Kubínskou hoľou. A tak 26.9 sme sa ráno vybrali na vlak. Cestovalo sa veľmi dobre a boli sme tak trochu za atrakciu. Ani sme sa nenazdali a už sme vystupovali v Kraľovanoch a o chvíľku sme sa už viezli do Malého Bysterca. Milá hostiteľka Renka prišla pre nás na stanicu. Na chatu sme dorazili ako prví a pomáhali dovariť dobrý guláš. Postupne dorazili ďalší ľudia. Keďže na chate bolo dosť miesta a vonku nebolo práve najpríjemnejšie, všetci sme sa ubytovali v chate. Chatu strážila svorka vlčiakov, ale nebyť Ronyho, môjho „bonsaj retrívera“, aj tak ich medvede zožerú. :o)) Ráno sme sa zobudili do krásneho dňa. Naraňajkovali sme sa a potom sme sa autami presunuli do Valašskej Dubovej (dedina blízko Dolného Kubína), kde nás čakali ďalší priatelia. Spoločne sme sa vybrali na túru. Pekná cestička ktorá viedla cez lúku a les sa o chvíľu zmenila na stupák, ktorý nám netrénovaným, dal zabrať. Stúpali sme cez hustý les. Približne po dvoch hodinách sme dorazili na Strednú Poľanu, zdatnejší pokračovali na Choč. Pár ľudí zostalo na Strednej Poľane, kde sme pôsobili ako atrakcia. Turisti sa s veľkým záujmom fotili s našimi miláčikmi. Vytrvalejší z nás dokončili aj výstup na Choč. Pomaly sme sa vracali späť. Cesta dolu bola oveľa horšia a bolo aj pár pádov. Sotva sme sa najedli a už aj nazad.. Cestou do Bysterca sme sa zastali na Kolibe, kde sme sa občerstvili. Na chate si však skoro všetci dali guláš. Večer sme si v dobrej nálade posedeli a porozprávali sa o všakovakých radostiach z nášho života. V nedeľu sme ešte absolvovali prechod cez Kubínsku hoľu na Vasiľovskú hoľu. Zo začiatku nás hneď čakal stupák cez zjazdovku a ďalej sme pokračovali cez pekne sfarbený kopec až hore na Kubínsku hoľu odkiaľ bol prekrásny výhľad. Pokračovali sme cez lúku posiatu čučoriedkami, kde nám aj zopár krát zaručali jelene. Konečne sme vošli do lesa, ale moje nadšenie hneď opadlo, keď som zbadala tie obrovské mláky. Môj pes má totiž veľmi rád vodu a keď som nedávala pozor stiahol ma do mláky. Vyšli sme na lúku a od Vasiľovskej hole nás delilo už približne 500 metrov. Ondro, Zuzka, Veronika a ja sme zostali na lúke, pretože sme si chceli užiť trochu leňošenia na slniečku. Po ceste späť sme sa naobedovali na chate pod Kubínskou hoľou. Zvyšok cesty som musela bežať, aby som stihla vlak. Zato Rony si neuvedomil, že sa ponáhľame a vykúpal sa v malom jazierku. Rýchlo sme sa rozlúčili a trielili na vlak. Ani sme sa nenazdali a boli sme v Novom Meste nad Váhom. Som rada, že som konečne prehovorila moju mamu na takúto akciu aspoň konečne pochopila moju lásku k psom.

Autor: Zuzana Bielková

© Klub chovateľov československého vlčiaka Slovenskej republiky - garant plemena Československý vlčiak