Toto naše stretnutie sa uskutočnilo posledný marcový víkend. Počasie hlásili všelijaké, čo však nebolo až také podstatné keďže sme väčšinu oboch víkendových dní mali tráviť na výstavisku v Nitre. V tento víkend sa totiž konali dve výstavy a to Celoštátna výstava psov a XII. Európska výstava ČSV. Pre mnohých z nás by bolo ťažké a hlavne únavné prísť v sobotu ráno na výstavu, vzhľadom k tomu že ako je tradičné začínala už o 9:00 ráno. Ľudia by boli unavený hneď ráno a ešte keby chceli ostať na ďalší deň museli by zháňať ubytovanie. To by však nemali ľahké s jedným čo viacerými ČSV. Našťastie nás zachránili naši dlhoročný členovia zo Suchej nad Parnou- Vavrovci. Navrhli nám aby sme u nich prespali a tak nás okrem výstavy čakal aj iný ešte lepší program. Z Trnavy(Suchá nad Parnou leží asi 6 km od TT) je to predsa len o dosť bližšie ako napr. z takého Mikuláša, či Brezna. A to už nehovorím o ceste z Poľska, Litvy alebo Nemecka. Pozvaný boli totiž nielen Slováci ale aj Poliaci, Litovky, Nemci a jedna chovateľka z Čiech. Poniektorí došli už v piatok. My sme prišli až okolo tej 10tej večer. Hneď po privítaní nás ponúkli všetkým možným od kávičky cez pohár vínka až po niečo dobré pod zub. Robili všetko len aby sme sa cítili ako doma. Čo im aspoň z môjho pohľadu vyšlo Po zvítaní sa s ostanými už prítomnými hosťami sme sa usadili v obývačke a zábava mohla začať. Reč neviazla keďže sme sa s väčšinou prítomných poznali veľmi dobre . Však za tie roky a všetky spoločné akcie to inak ani nemôže byť. Krátko po nás prišli aj zvyšný hostia a tak sa k nám mohli pripojiť aj domáci. Aj keď len čiastočne keďže sa tak krásne o nás starali a vždy keď mal niekto prázdny pohár mu ho doliali. Zábava vzhľadom k tomu že sme boli z celej Európy prebiehala vo viacerých jazykoch. Bolo počuť poľštinu, nemčinu a samozrejme aj angličtinu. Ako vždy na takomto stretnutí bolo veľa smiechu a zábavných historiek. S našimi psami takýchto situácií nikdy nie je málo, veď ako každý vie tí naši chlpatý miláčikovia sú poriadny výmyselníci. Napriek tejto skvelej zábave sme sa postupne všetci odobrali spať, veď zajtra na nás čakal ťažký deň. Prvý z nás tak urobili okolo 03:30 ráno čo už aj tak bolo dosť neskoro no myslím že to nikto neľutoval. Ráno sme mnohý vyzerali ako keby sme nespali aspoň tri noci, no únava to bola príjemná a tak sa nik nesťažoval. Navyše nás na nohy postavila kávička či čajík Ondrovej maminy. Vzhľadom k pokročilému času každý vypil len nejaký ten pohár na zobudenie a raňajky sa odložili až na výstavisko. Keď sme konečne každý dopili svoj pohár a zbalili všetky veci, mohli sme vyraziť. Už zostávalo len dostať všetky autá von z dvora, zoradiť sa a hurá na diaľnicu. Vavrovci ako domáci všetkých bezpečne doviedli a potom sme sa už mohli veselo rútiť do NR. Ďalší aj keď menší a ľahko vyriešený problém bolo parkovanie. No zase sa hostitelia aj všetci ostatný vynašli. Poniektorý si vystáli rad a zaparkovali na parkovisku pred agrokomplexom iný si našli miesto pod blízkymi bytovkami. Vzhľadom na pokročilí čas sme si museli trošku švihnúť aby sme stihli zapísať psov. Náš pavilón bol našťastie hneď prvý za bránou a tak sme nemuseli blúdiť. Psov sme rýchlo pozapisovali a výstava mohla začať. V sobotu posudzoval pán Havelka . Výstava trvala dlho ale keďže sme sa tam stretli ľudia čo sa dobre poznáme tak o zábavu nebola núdza. Smiali sme sa na všetkom možnom aj nemožnom, ale hlavne na našich najmenších chlpáčoch čo nám pod nohami na seba vrčali ako divé šelmy. Po skončení boli ľudia samozrejme aj spokojný no boli aj taký čo si výsledok nedali zapísať lebo si mysleli že ich psy nedostali náležité ohodnotenie. Ale tak to už na výstavách býva nikto to nezmení. Vyhrať môže len jeden veď napokon o tom je súťaž. A tu sú aspoň tí najlepší vo svojich skupinách. V sobotu boli ako najlepší posúdení títo psy: v triede šteniat TWEETY OD ÚHOŠTE (Veľmi nádejný), v triede mladých zvíťazil v konkurencií siedmych psov JAWZAHR Z PERONÓWKI( Víťaz mladých), v medzitriede si víťazstvo zaslúžil GRYZ SPOD ĎUMBIERA ( Výborný1,CAC, Najlepší pes). V triede otvorenej to bol ENAR SPOD ĎUMBIERA(Výborný 1). V triede pracovnej to bol ELIGO Z PERONÓWKI( Výborný, CAC) a napokon v triede šampiónov EURY Z PERONÓWKI(Výborný 1, CAC). Toto sú najlepší psy prvého dňa výstavy. Ostáva mi ešte spomenúť najlepšie sučky . V triede šteniat si medzi šiestimi sučkami víťazstvo vybojovala ALJAŠKA SRDCERVÁČ(Veľmi nádejná), v triede mladých súk sa najlepšie predviedla WICKEY CRYING WOLF(Výborná 1, Víťaz mladých), v medzitriede UMA CRYING WOLF(Výborná, CAC), v triede otvorenej GOIA ZLATÁ PALZ(Výborná, CAC). FLICKA ZLATÁ PALZ(Výborná) zvíťazila v triede pracovnej. A napokon v triede šampiónov a aj na celej výstave CAYA ZLATÁ PALZ(Výborná, CAC, BOB, BIG, BIS, Národné skupiny 1., Najlepšia suka, BOD- najkrajší pes dňa). Jediná prihlásená chovateľská stanica nášho plemena nakoniec skončila na krásnom druhom mieste(Z PERONÓWKI) Väčšina sa rozhodla hneď vrátiť ku Vavrovcom a neostať až do záverečných súťaží. Ostali len Poliaci lebo mali prihlásenú chovateľskú skupinu a pár Nemcov, ktorí chceli skúsiť šťastie. To sa im ako sme neskôr zistili a ako bolo spomenuté v predchádzajúcom odseku vyplatilo lebo vyhrali našu (I.) FCI skupinu, boli druhý v kategórií chovateľská stanica a najväčší úspech bolo víťazstvo ČSV v hlavnej súťaži najkrajšie zviera výstavy. Tým bol deň krásne zavŕšený a hneď bolo večer o dôvod viac oslavovať. Po príchode do Suchej nás čakalo prekvapenie v podobe pečeného kuriatka s ryžou. To niektorých trochu prekvapilo keďže na večer bola dohodnutá grilovačka Dohoda znela že každý donesie čo má rád. Každý sme mali doniesť nejaké to mäsko, ktoré by sme si spoločne večer urobili na ohníku. Táto malá oslava bola ohrozená keďže cestou do naspäť do Suchej celý čas pršalo a vyzeralo že ani neprestane. To sa našťastie nesplnilo a tak sme sa mohli ísť prejsť k blízkej priehrade, čomu sa potešili hlavne naši miláčikovia. Trochu sa prebehnúť po dni strávenom ležaním na tvrdej studenej dlažbe padlo dobre asi každému z nich. Z praktických dôvodov sme nemohli ísť všetci naraz, lebo to by asi nedopadlo dobre. Veď tam bolo asi 20 psov a to by sa ozaj ani jeden z nich neprebehol. A tak sme si vyšli v menších skupinkách kde bolo len pár psov a tak sa mohli prebehnúť všetci. Každý išiel buď iným smerom alebo v istých časových intervaloch aby sme so vzájomne nezavadzali. A tak sa na žiadnej prechádzke nestalo nič vážne, iba na tej našej sa psy trochu vyšticovali ale krv netiekla tak sa na to celkom rýchlo zabudlo. Nie všetci využili túto možnosť ísť sa zo psom prebehnúť a ostali v dome. Po návrate z tejto malej prechádzočky sa konečne začala chystať grilovačka čomu sa všetci potešili veď od výstavy každý vyhladol. Ondro, sa ako správny hostiteľ pustil do prípravy ohňa. A zakrátko už na záhrade horel veselý ohník. V dome zatiaľ šikovné žienky pripravovali mäsko a šalátiky aby sme mali čo papať. Po padnutí tmy sa všetci spoločne odobrali k ohňu každý s nejakou tou fľaškou či misou v ruke. Mäsko sa rýchlo urobilo a tak sme sa zakrátko mohli všetci dobre najesť. Zábava bola ešte bujarejšia a veselšia, veď nás aj pár pribudlo. No zabavili sme takisto skvele aj keď niektorý boli ráno mierne spoločensky unavený tak to bol nádherný večer. Celý tento večer sme si pripomínali mení sa čas prestavte si hodinky. T však neurobil všetci a tak bol ráno trochu frmol ale nakoniec sme všetko zvládli a na výstavu vyrazili všetci čo tam mali vyraziť. Prišli sme síce trošku neskôr, ale našťastie sa tým nestala žiadna chyba. Veď to bola naša špeciálna výstava a aj rozhodkyňa(RNDr. Soňa Bognárová) vedela, kto má ešte dôjsť takže nás oneskorencov počkali. Aj tak sa výstava natiahla až do poobedia. Bolo prihlásených 78 psov, aj keď ich nakoniec asi 10 neprišlo. No rozhodkyňa mala aj tak čo robiť ak chcela každého spravodlivo posúdiť a vybrať tých správnych víťazov. Po psoch prišla obedná prestávka veď všetkým už vytrávilo. Tak sme sa všetci rozbehli do blízkych bufetov niečo zjesť a posilniť sa . Po tejto obedovej prestávke výstava pokračovala sučkami. Okolo tretej už boli posúdený všetci psy aj sučky a tak sa mohlo pristúpiť k vybratiu toho najlepšieho . V tejto chvíli tam však už zotrvávalo len pár nadšencov a samozrejme víťazi, ktorí čakali aby si mohli prebrať ceny. To však ešte nejakú tú chvíľu trvalo. V tento deň bola vo väčšine skupín veľká konkurencia tak vyhrať bolo oveľa ťažšie. A tak tu opäť ponúkam mená len tých najlepších. Medzi psami v triede šteniat AMORE MIO SRDCERVÁČ(Veľmi nádejný), v triede dorastu ATTILLA MIDGARDHUS(Nádejný), v triede mladých JAWZAHR Z PERONÓWKI(Veľmi nádejný). V medzitriede si víťazstvo vybojoval GRYZ SPD ĎUMBIERA( Výborný 1, CAC, Najlepší pes, Európsky šampión).V otvorenej triede CARR MALÝ BYSTEREC(Výborný, CAC), V triede pracovnej to bol ELIGO Z PERONÓWKI(Výborný, CAC) a napokon v triede šampiónov EURY Z PERONÓWKI( Výborný 1, CAC). Po najlepších psoch spomeniem aj najlepšie suky. V triede šteniat HELENA OSKÁR DÓR(Veľmi nádejná), triedu dorastu vyhrala ARWEN MIDGARDHUS(Veľmi nádejná). V triede mladých zvíťazila WICKEY CRYING WOLF(Víťaz mladých, Najlepšia suka) v medzitriede GRACE MALÝ BYSTEREC (Výborná), v triede otvorenej si víťazstvo zaslúžila AMBER(Výborná 1, CAC). Prvé miesto v triede pracovnej obsadila FLICKA ZLATÁ PALZ(Výborná 1,CAC) a napokon posledné dve kategórie a to trieda šampiónov CAYA ZLATÁ PALZ(Výborná 1,CAC) a trieda veteránov GERDA Z ROFA(Výborná). Po vyhlásení sa každý mohol vybrať domov či už viac alebo menej spokojný s výsledkom svojho psíka . Niektorý členovia ešte boli nútený ostať keďže mali schôdzu na ktorej chceli prerokovať veci týkajúce sa záležitostí klubu. Aj keď niektorý odchádzali sklamaný že nevyhral práve ten ich pes tak si myslím že to bol krásny a príjemne strávený víkend. Dospávať síce všetci budú ešte týždeň no myslím že takáto únava za to stojí. A na záver aj keď vôbec nie v poslednom rade poďakovanie. Týmto ba som teda chcela poďakovať za všetkých(myslím, že mi nebude nik odporovať) rodine Vavrovcov za to že nám poskytli strechu nad hlavou i za to, že sa o nás tak krásne starali. Špeciálna vďaka patrí Marte Vavrovej(Ondrova mama) za to že nás po obe rána dokázala zobudiť čajom alebo kávičkou, a že pomohla vtedy keď to bolo potrebné. Samozrejme nemenej chce poďakovať Ondrovi a jeho otcovi(Paľovi) za to že sa na niečo také dali, že mali odvahu pustiť do domu takmer 30 ľudí. Z celého srdca im ešte raz za všetko ďakujem a pevne dúfam že sme nespôsobili veľa starostí.
Autor: Veronika Bognárová
