História Klubu

Vznik klubu bol výsledkom dlhoročnej trpezlivej práce. Mnoho obetavých chovateľov pracovalo s veľkým nadšením. Napriek veľkému úsiliu sa českým chovateľom nepodarilo zabrániť zániku všetkých krížencov. Bojovali s hnevom, nepochopením a zákernosťou neprajníkov. Na Slovensku chovatelia náporu odolali a rozšírili počet chovateľov i zvierat. Výsledkom bolo, že v čase založenia klubu pochádzali všetky žijúce mladé a chovu schopné zvieratá od slovenských chovateľov, ktorí vychovali chovný materiál a tak umožnili vznik nového národného plemena.

K dokončeniu šľachtenia novovznikajúceho plemena bol dňa 20.03.1982 na zasadnutí v Brne založený Klub chovateľov Československého vlčiaka. Federálny výbor chovateľských zväzov ČSSR za predsedníctva pána Mikuláša Račkaja, predsedu Slovenského zväzu chovateľov, potvrdil dňa 02.04.1982 založenie celoštátneho klubu so sídlom v Prahe a pobočkou v Bratislave.

Prvým predsedom celoštátneho KCHČSV bol zakladajúcou schôdzou zvolený pán František Rosík z Bratislavy.

Hlavným cieľom po založení klubu bolo pokračovať v šľachtení Československého vlčiaka, dosiahnuť toho, aby pre svoju krásu, ladnosť, majestátnosť a pracovitosť bol zaradený medzi plemená uznané FCI. Vytýčené úlohy boli nemalé. Funkcionári i chovatelia si uvedomili, že založením klubu neskončia, že sa nebudú riešiť samé, že budú vznikať nové, ešte zložitejšie. Rozhodli sa dokázať, že odhodlanosť a statočná práca prinesú svoje ovocie.

Prvý chovný zvod a bonitácia sa uskutočnili v novembri 1982 v areály Zochovej chaty v Malých Karpatoch. Vzrastala aj chovateľská aktivita. Počet chovateľských staníc i narodených šteniat sa sústavne zvyšoval. Stále častejšie boli Československí vlčiaci videní na výstavách a rôznych súťažiach. Členovia klubu zorganizovali úplne nové súťaže, v ktorých mohli vyniknúť vlastnosti Československého vlčiaka. Tak vznikli prvýkrát v histórii štátu rýchlostné behy (40km) a vytrvalostné behy (100km). Vysoká aktivita slovenských chovateľov umožnila pripraviť a zorganizovať prvé preteky psích záprahov na Slovensku, ktoré sa konali v roku 1988 v Kokave – Háj v spolupráci s JRD Poltár. Výpočet aktivít v jednotlivých oblastiach by bol veľmi rozsiahly. Členovia klubu sa zúčastňujú výcviku psov jednotlivo i v skupinách, mnohí získali skúšky rôznych stupňov a zamerania.

Získané skúsenosti potvrdzujú súlad vlastností zdedených po vlkovi a po psovi, a to poslušnosť, ovládateľnosť, nesmiernu vytrvalosť, odolnosť voči nepriaznivých vonkajším vplyvom, sústredenú pozornosť a ostražitosť. Tieto vlastnosti, ktoré robia z Československého vlčiaka vynikajúceho spoločníka, a možnosť jeho všestranného využitia iste pomohli pri rozhodovaní FCI (Federation Cynologique Internationale).

Záverečné znenie štandardu Československého vlčiaka, spracované v Bratislave, komisia FCI doporučila k schváleniu na jednaní FCI v Helsinkách dňa 13.06.1989. Štandard bol schválený pod číslom 332.

Na konferencii delegátov klubu dňa 26.05.1990 v Brne bol zvolený za predsedu celoštátneho klubu pán Oskár Dóra z Bratislavy. Bola potvrdená existujúca organizačná štruktúra klubu – Celoštátny výbor KCHČSV, pobočky pre Čechy, Moravu a Sliezko, západné Slovensko a východné Slovensko. Funkcionárom celoštátneho výboru klubu bolo uložené zahájiť jednanie o postavení klubu v kynológii ČSFR. Na základe výsledkov jednania výboru klubu so súhlasom predsedov pobočiek rozhodol o premiestnení sídla klubu do Bratislavy a zahájil jednanie o vystúpení klubu z Českého svazu chovatelů a o prevzatí plemennej knihy československého vlčiaka. Na základe zmluvy medzi KCHČSV a ÚV ČSCH zaniká dňom 31.12.1990 členstvo klubu v ČSCH a dňom 01.01.1991 preberá výhradné práva, dovtedy vykonávané ČSCH (vrátanie vedenia plemennej knihy Československého vlčiaka), Klub chovateľov Československého vlčiaka. Činnosť klubu sa začala riadiť stanovami, schválenými ministerstvom vnútra. V tom istom období bol klub prijatý do KKO (Konfederácia kynologických organizácií) ako jediná klubová organizácia v ČSFR so všetkými právami.

Vzhľadom k prípravám na rozdelenie ČSFR boli zahájené jednania o ďalšej pôsobnosti klubu v kynológii. Napriek rôznorodosti názorov v jednotlivých územných oblastiach vznikla na základe rozhodnutí členských schôdzí pobočiek na Slovensku a pobočky pre Moravu a Sliezko požiadavka na zachovanie jednotného klubu. V prípravných jednaniach s SPZ (Slovenský poľovnícky zväz) bolo dosiahnuté súhlasu so zachovaním existujúcej štruktúry klubu. Po vzájomných konzultáciách bola na deň 23.01.1993 zvolaná konferencia delegátov pobočiek klubu s cieľom prejednať a rozhodnúť túto záležitosť. Pri hlasovaní delegáti Českej pobočky a pobočky pre Moravu a Sliezko rozdielom troch hlasov odmietli zotrvanie v jednotnom klube. Týmto rozhodnutím sa delegáti ČR odčlenili od KCHČSV so sídlom v Bratislave a vytvorili novú klubovú organizáciu v ČR.

Celoštátny výbor klubu prijal nových členov do svojich orgánov a schválil úlohy na najbližšie obdobie.

Z iniciatívy ČMKÚ (Českomoravskej kynologickej únie) bolo na 04.07.1993 zvolané do Brna jednanie za účelom rozhodnutia o zastupovaní plemena Československý vlčiak u FCI. Po preskúmaní skutočností bolo dohodnuté, že názov plemena Československý vlčiak a krajina pôvodu Československo zostávajú nezmenení, že Československého vlčiaka v FCI bude zastupovať SR prostredníctvom SKJ (Slovenská kynologická jednota), že bez vzájomného súhlasu klubov chovateľov československého vlčiaka nebudú zahájené jednania s FCI o zmenách štandardu plemena. Jednania sa zúčastnili za českú stranu prezidentka ČMKÚ Dr. Filipová, p.Černá a Ing. Karel Hartl, za slovenskú stranu prezident SKJ Ing. Štefan Štefík, p.František Rosík a p. Oskár Dóra.

Na Slovensku klub pokračoval vo svojej predchádzajúcej štruktúre. Na čele bol celoslovenský výbor klubu s pobočkami pre západné a východné Slovensko. Predsedom výboru bol p. Oskár Dóra. V roku 1997 požiadal p. Dóra o uvoľnenie z funkcie predsedu celoštátneho výboru KCHČSV-SR a vedením klubu do volieb bola poverená doc. Ing. Emília Kollárová, CSc. Vo voľbách v r. 1998 bola delegátmi pobočiek zamenená organizačná štruktúra klubu, zrušili sa pobočky a vytvoril sa jednotný klub pre celé Slovensko, ktorého výbor sa členil na predsedníctvo a plénum. Za predsedu klubu bola zvolení doc. Ing. Emília Kollárová, CSc.

SKJ čakala neľahká úloha, predložiť žiadosť FCI o konečné uznanie plemena FCI po desaťročnej lehote. Prípravy na návrh sa začali dávno pred ich predložením. Pripravovala sa SKJ ale pripravoval sa i KCHČSV SR. SKJ požiadala všetky krajiny, v ktorých sa toto plemeno chová o správu o počte jedincov, počte vrhov, dovoze a vývoze jedincov, a o skúsenosti s chovom ČSV. KCHČSV SR pripravoval rozsiahlu fotodokumentáciu a začal jednania s KCHŠVC v českej republike o príprave podkladov pre žiadosť. Všetky krajiny, v ktorých sa ČSV choval poslali vyžiadané podklady. Podklady k žiadosti o konečné uznanie plemena ČSV za KCHČSV SR spracovali pp. F. Rosík, doc. E. Kollárová, RNDr. M. Glosová.

SKJ predložila žiadosť a na generálnom zasadnutí FCI v Mexiku 01.06.1999 bol predložený návrh schválená a tým sa potvrdili schopnosti slovenských kynológov a chovateľov a tiaž životaschopnosť ČSV. O tento úspech sa svojim stanoviskom zasadil prezident SKJ Ing. Štefan Štefík a KCHČSV SR, ktorí sa v stmelenom kolektíve podpísali pod tento úspech. Poďakovanie patrí mnohým kynológom, chovateľom, funkcionárom u nás i v zahraničí za ich aktívny podiel na príprave.

V súčasnosti je Klub chovateľov Československého vlčiaka členom Slovenského poľovného zväzu, pričom svoju činnosť riadi podľa pôvodných stanov registrovaných na MV. Prostredníctvom SPZ je KCHČSV členom SKJ a tým aj členom FCI.

zdroj: 10 rokov  KCHČSV; 20 rokov KCHČSV SR