Ako môj pes môže do svojho tela dostať škrkavku                                                                                                                 Pravidelné odčervovanie je u chovateľskej verejnosti silne zakorenený zvyk. Väčšina majiteľov psa na otázku, ako často odčervujú svojho chovanca, bleskovo a hrdo odpovie, že raz za pol roka. Aké je potom ich prekvapenie, ak sa im snažím oznámiť, že tento postup je nielen nesprávny, ale predovšetkým úplne nelogický. Avšak nech je všetkým ospravedlnením, že tzv. preventívne odčervovanie je mýtus, ktorý po dlhé roky v chovateľskej verejnosti upevňovali nielen samotní chovatelia, ale tiež veterinárni lekári a hlavne výrobcovia antiparazitárnych liečiv. Keď sa pravidelne očkuje, prečo by sa nemalo pravidelne odčervovať? Očkovanie a odčervovanie sú dva úplne odlišné a neporovnateľné zákroky. Očkovanie je súčasťou prevencie proti infekčným chorobám a imunita navodená aplikáciou očkovacej látky do organizmu zvieraťa ho chráni jeden rok alebo aj viac rokov proti konkrétnym vírom a baktériám. Tableta odčervovadla v tele zvieraťa pôsobí maximálne jeden deň a dokáže zabiť iba dospelé červy, ktoré už v čreve psa či mačky dávno boli. V žiadnom prípade sa teda nejedná o prevenciu - preventívne odčervovanie neexistuje, existuje iba liečba domnelej parazitózy! Vajíčka parazitov, ktoré zviera požije v deň odčervenia v ňom zostanú, pretože drvivá väčšina odčervovacích látok zabíja iba dospelé červy, nie vajíčka. O to je absurdnejšie, že sa lieči choroba (začervenie), o ktorej ale nevieme, či vôbec u konkrétneho jedinca existuje, pretože sa zvieratá väčšinou odčervujú "naslepo" bez predchádzajúceho vyšetrenia trusu. Pripomína to situáciu, kedy by si človek raz za pol roka zobral "preventívne" preháňadlo, čo keby mal náhodou zápchu.

Ako môj pes môže do svojho tela dostať škrkavku?                                                                                                                                            Zjednodušene povedané je cyklus nasledujúci: Pes, ktorý má v čreve dospelú škrkavku, vylučuje v stolici jej mikroskopické vajíčka. Tieto vajíčka sú veľmi odolné a vo vonkajšom prostredí vydržia až jeden rok. Ak druhý pes tento trus prehltne, alebo stačí aj oliznutie pošpinenej trávy, dostáva sa do jeho organizmu veľké množstvo vajíčok škrkaviek. Tieto vajíčka prekonávajú v organizme psa zložitý vývoj, jeho výsledkom je dvojaká forma života: z vajíčok se vyliahnu larvy. Z niektorých z nich se vyvinú dospelé škrkavky. Dospelé škrkavky žijú v čreve, kde sa živia črevným obsahom. Iné larvy však nedospievajú, prevŕtavajú stenu čreva a usádzajú sa v rôznych orgánoch a svalovine, kde sa zapuzdria a sú úplne neaktívne. Tieto zapuzdrené mikroskopické larvičky majú v svaloch, pečeni a iných orgánoch pravdepodobne všetci psi (aj ten váš). Problémom je, že tieto larvičky sú úplne nepostihnuteľné akoukoľvek odčervovacou látkou, pretože liečivá účinkujú iba na dospelé škrkavky v čreve. Možný je aj prenos cez tzv. medzi-hostiteľa, napr. dážďovku. Dážďovka je aj s larvou požitá psom a v ňom sa vyvíja spôsobom, ktorý už bol popísaný.

      životný cyklus škrkavky Toxocara canis

Ako je možné, že moje šteňa, ktoré nikdy nebolo vonku, má škrkavky?
Áno, 95 % a možno aj viac šteniat sa so škrkavkami v tele už rodí. Prečo? V predchádzajúcom odseku bolo povedané, že časť lariev škrkaviek, ktoré sa vyvinú z vajíčok nedospieva, ale cestuje do rôznych orgánov a svaloviny, kde sa zapuzdria a "zaspávajú". Problémom je, že v období gravidity sa v sučke tieto larvy "zobudia" a cestujú cez stenu maternice priamo do organizmu šteniat. Takto je už pri pôrode nakazené veľké množstvo šteniat. Naviac sa tieto larvičky vylučujú aj materským mliekom, čo je ďalší zdroj infekcie pre šteniatka.

Ako sa teda so škrkavkami vysporiadať?
Šteňa by malo byť rutinne odčervované od 3. týždňa veku jedenkrát mesačne až do veku asi 4 - 5 mesiacov. Vyšetrovanie trusu nie je v tomto čase nutné. Toto odčervovanie je najvhodnejšie vykonávať pastou, ktorá zaistí, že červy v čreve malého šteňaťa nezahynú, ale iba ochrnú a vychádzajú živé von s trusom. Tablety spravidla fungujú tak, že červa usmrtia a ten sa v čreve začne tráviť ako mäso. Bohužiaľ, škrkavky obsahujú vo svojom tele jedovaté látky, ktoré by mohli malé šteňa aj zabiť. Preto je lepšie u najmenších šteniat používať pastu. Po 5. mesiaci života je už vhodné prestať s aicky vykonávaným odčervovaním a je dobré nosiť každý mesiac trus na vyšetrenie. Veterinárny lekár hľadá pod mikroskopom vajíčka (nie červy parazitov). V prípade, že je nález pozitívny, následne sa pes lieči. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že 99 % dospelých psov je negatívnych, to znamená, že žiadne červy v ich črevách nie sú.

Aké sú ďalšie argumenty proti pravidelnému odčervovaniu?
Odčervovanie raz za pol roka je úplne nelogické, pretože ako už bolo povedané, môže nastať táto situácia: Psovi som dnes o 8:00 podal odčervovaciu tabletu a o 8:30 som s ním vyšiel na prechádzku. O 9:00 našiel na trávniku trus iného psa a s chuťou sa do neho pustil. V truse boli vajíčka škrkaviek a on ich práve prehltol. Medzitým perfektne pôsobí odčervovacia látka - jej najväčšia účinnosť je asi 3 hodiny po jeho podaní - avšak iba na dospelé červy, takže na tie, ktoré (možno) boli v čreve môjho psa. Červy sú o 12:00 zabité a pri druhej prechádzke o 15:00 odchádzajú v stolici. Vajíčka požité dnes o 9:00 však zostávajú. A z nich sa za 4 týždne vyvinú v čreve môjho psa dospelé škrkavky. Ja som si však urobil do kalendára poznámku, že odčerviť mám opäť až za 6 mesiacov. Doprajem teda novým škrkavkám v čreve môjho psa spokojný život po dobu 5 mesiacov. Ak by chovateľ chcel správne odčervovať, musel by odčervovaciu látku podávať každý mesiac. Naviac by mal podávať zakaždým iné, pretože si parazity dokážu za určitý čas vyvinúť odolnosť na stále rovnaký liek. Cena jedného odčervenia nieje taká zanedbateľná - pre psa s hmotnosťou 30 kg presiahne 4 €. Ako už bolo povedané, dospelí psi škrkavky mávajú len veľmi výnimočne a liekmi sú zaťažovaní zbytočne.

Ako je to s rizikom nakazenia pásomnicou?
Pásomnice potrebujú k svojmu vývoju medzi-hostiteľa. Týmto medzi-hostiteľom bývajú teplokrvné živočíchy (napr. myš, králik, krava, prasa a iné.), ale tiež ryby a hlavne bezstavovce - predovšetkým blchy. V nich sídlia "zárodky" pásomníc, najčastejšie v telesných dutinách, orgánoch či svalovine. Pes sa teda nakazí predovšetkým skrmovaním zle tepelne upraveného alebo úplne surového mäsa a vnútorností, alebo požitím blchy pri vykusovaní. Väčšina pásomníc vylučuje články svojho tela a vajíčka v truse psa. Zatiaľ, čo vajíčka sú viditeľné iba pod mikroskopom, články sa dajú veľakrát vidieť iba okom ako biele zrná podobné semienkam uhorky, buď v truse, alebo aj na chlpoch v okolí konečníka. Tieto články sa môžu aj aktívne pohybovať. Pri zistení zablšenia nieje riešením psa ihneď odčerviť, ale v priebehu mesiaca 2x vyšetriť trus na prítomnosť vajíčok. Ak je nález pozitívny, až potom sa ochorenie lieči.  

Zhrnutie rád a doporučení
Šteňa odčervujte pastou od 3. týždňa do 5. mesiaca veku. Od 5. mesiaca veku nechávajte pravidelne 1x mesačne vyšetriť trus u vášho veterinárneho lekára. Ak zistíte červy alebo články pásomníc v truse vášho psa, podajte mu odčervovaciu látku a za 1-2 týždne nechajte vyšetriť trus pre kontrolu účinnosti liečby. Berte s rezervou propagačné materiály plné rád o pravidelnom preventívnom odčervovaní. Ak by ste verili každej reklame, bude váš pes predávkovaný vitamínmi, minerálmi a odčervovacími látkami.

Autor: MVDr. Martin Grym
Preklad s povolením autora: Ester Handzušová, ChS RR Tatranská Afrika