Milí priatelia,
tento rok a dnešný dátum 4.7. je veľmi významný pre náš klub, pre KLUB CHOVATEĽOV ČESKOSLOVENSKÉHO VLČIAKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Tento rok oslavuje náš klub 30 rokov samostatnosti. Dnes je to už 30 rokov čo zodpovedáme za toto nádherné a obdivované plemeno.
Po rozdelení ČSFR na dva samostatné štáty bola na 23.1.1993 zvolaná konferencia delegátov pobočiek ešte celoštátneho československého klubu chovateľov ČSV, na ktorej sa po hlasovaní delegátov rozhodlo o odčlenení pobočiek klubu Českej republiky od slovenskej pobočky.
Zo slovenskej pobočky vznikol samostatný klub chovateľov československého vlčiaka Slovenskej republiky.
Z iniciatívy ČMKÚ (Českomoravskej kynologickej únie) bolo na 04.07.1993 zvolané do Brna jednanie za účelom rozhodnutia o zastupovaní plemena Československý vlčiak u FCI.
Jednania sa zúčastnili za českú stranu prezidentka ČMKÚ Dr. Filipová, pani Černá a Ing. Karel Hartl, za slovenskú stranu prezident SKJ Ing. Štefan Štefík, pán František Rosík a pán Oskár Dóra.
Po prerokovaní sa obe strany dohodli, že názov plemena Československý vlčiak a krajina pôvodu Československo zostávajú nezmenené a garantom plemena Československý vlčiak v FCI sa stáva a zastupovať ho bude prostredníctvom SKJ (Slovenská kynologická jednota) slovenský KLUB CHOVATEĽOV ČSV.
Malý úryvok z príspevku Františka Rosíka, čestného predsedu KCHČSV SR na I. medzinárodnom sympóziu o československom vlčiakovi, Nitra 7.júna 1997
Perspektívy a rozvoj plemena ČSV
„Perspektíva vývoja československého vlčiaka je úzko spojená s človekom a jeho záujem o toto prekrásne plemeno.
Tak tomu bolo v minulosti a tak je tomu i dnes. Jeho vznik, jeho šľachtenie nebolo prechádzkou po rozkvitnutej
záhrade.
Československy vlčiak môže byť prirovnaný k stromu, ktorý i napriek tomu, že je mladý, prekonal mnoho búrok, mnoho prietrží, prežil mnoho katastrof od useknutia polovice koreňového systému , cez osekávanie mladých výhonkov, uberanie vzduchu k dýchaniu až po snahu rozlomiť mladý kmeň. Tieto skutočnosti a poznanie o nich
boli pre nás veľkým poučením, jednoznačne z neho vyplýva, čo je rozhodujúce pre existenciu a rozvoj československého vlčiaka.
Tou rozhodujúcou veličinou je človek.
Človek vzal prvej polovici z ktorej československý vlčiak vznikol – vlkovi – možnosť samostatného života, lovu, rozmnožovania, zabránil mu v prípade nutnosti a v spojitosti s prírodou, realizovať boj o záchranu rodu, z ktorého zostali len tí najlepší, najzdatnejší, najschopnejší, prispôsobiť sa terajším podmienkam.
Od druhej domestifikovanej – nemeckého vlčiaka – prevzal priamu závislosť na človeku, ochotu sa mu podriaďovať a očakávanie, že sa bude o neho starať.
Týmto poznaním vzniklo potvrdenie toho , že rozhodujúcou veličinou v ďalšom vývoji československého vlčiaka je človek. Človek je povinný upevňovať korene, rozširovať ich systém, zabezpečovať prostredníctvom koreňov výživu, pevnosť, odolnosť, nevyvratiteľnosť z pôdy, odkiaľ berie obživu.
Len človek má možnosť a schopnosť zabezpečiť zosilnenie a chrániť kmeň pred zlomením, rozštiepením alebo inou katastrofou. Človek so svojim mozgovým potenciálom a nevyčerpateľnou vitalitou dokáže usmerňovať pravidelný rast koruny, jej ošetrovanie, dokonalú látkovú výmenu, aby tento „strom“ náš ČESKOSLOVENSKˇY VLČIAK, jeho živý organizmus mal možnosť žiť, rozvíjať sa a prinášať svojmu okoliu radosť a potešenie.
Mojim vlastným poznaním je, že najväčším našim pomocníkom v tomto tvrdom boji za rozvoj československého bude, aby chovatelia nezostali osamotení a zabezpečíme im potrebné množstvo informácií a kontaktov.
Osamelý chovateľ sa cíti slabý, nastáva u neho pocit nepotrebnosti, vytvára si vlastný svet – JA A MOJ PES- iné ho prestáva zaujímať, pretože nemá informácie o nikom, kto by ho potreboval, komu by mohol pomôcť alebo opačne.
Pokiaľ pôjdeme za jedným cieľom, spoločne správnym smerom, potom budeme schopní vytvoriť zdravý a pevný kmeň, schopný uniesť a vyživovať silnú a životaschopnú korunu, ktorá bude svojimi vetvami dosahovať do všetkých dielov sveta.“
Tak si prajme v dnešný deň, aby sme sa hrdo a poctivo aj naďalej usilovali o udržanie štandardu, krásy a zdravia nášho národného klenotu.
Na záver chceme upriamiť Vašu pozornosť a pozvať Vás na Špeciálnu výstavu KCHČSV SR, ktorá bude venovaná práve tomuto významnému výročiu. Uskutoční sa v novembri tohto roku v Pezinku. Bližšie informácie o nej budú zverejnené v predstihu.
